KAŽDÝ MÁ SVOJE TAJOMSTVÁ, O KTORÝCH NEVIE NIK. NIEKEDY SA ZDÔVERÍME, ALE NIEKEDY SI HO NAOZAJ NESIEME „DO HROBU“. ŽIVOT BEZ TAJOMSTVA BY VŠAK NEBOL ŽIVOTOM. PATRÍ K NEMU AKO POLEVA K TORTE. ROBÍ HO PESTREJŠÍM A ZÁBAVNEJŠÍM, MÁME O ČOM DÚMAŤ V NIEKTORÝCH VZÁCNYCH CHVÍLKACH A SPOMIENKACH. BEZ TAJOMSTVA BY NEBOLO FANTÁZIE A I MNOHÝCH STRHUJÚCICH PRÍBEHOV NA STRÁNKACH KNÍH A PLÁTNACH KÍN. SAMOZREJME, I V NAŠEJ REALITE. TIEŽ HO MÁTE? AJ JA. AJ VAŠA MAMA ALEBO KAMARÁTKA. VŠETCI. TAJOMSTVO DÁVA ĽUDSKEJ EXISTENCII HĹĹBKU A CIT. INAK BY SME SA UNUDILI K SMRTI.
Iné je to, keď nám ktosi zverí vlastné tajomstvo. To je veľakrát dusivý pocit. Vieme niečo, čo nevie nik iný, a veľmi nás láka nebyť posledný, kto sa to dozvie. Koniec koncov, ten, kto nám ho zveril, ho tiež musel „vypustiť“, inak by mlčal. Ak ho však vyzradíme my, bude sa hnevať. Dodáva nám však na dôležitosti, že to „čosi“ vieme práve my a inak nik. Keď prezrádzame cudzie tajomstvo, je to rituál sám o sebe. Moment, keď vyjdeme s pravdou von, nás naplní životom, pookrejeme a sme v centre diania, je to uspokojujúce divadlo. Najprv sa niečo zľahka naznačí a keď sú poslucháčove nervy napäté na prasknutie a nedá sa cúvnuť, povieme všetko. A je to tam, sklamali sme. Viete udržať tajomstvo a nielen vlastné? Takmer každý aspoň raz prezradil niečo, o čom mal mlčať, to je ľudská prirodzenosť. Naše tajomstvá nám ukrývajú pocit súkromia a niečoho, na čo nie sme práve hrdí alebo čo by mohlo ublížiť inému človeku. Preto je to tajomstvo. Chránime sa mlčaním. Tajomstvo posilňuje i sociálne väzby. Ak nezlyháme, upevnia sa nám. Ak už tajomstvo nemáme, vymyslime si nové, pretože život obohacuje. Moderná veda kúskuje abstraktné pojmy, ale to nie je to, čo človeka teší. Preto si nejaké tajomstvo zachovajme. Tento lišiacky krok nám vyčarí úsmev na tvári v starobe. To, čo nemá tajomstvo, stráca kúzlo. Ak inému človeku prezradíme tajomstvo, kladieme mu na bedrá niečo, čo nemusí uniesť. Prečo sme to nakoniec sami povedali? Či nie pre to isté? Človek sa prirodzene delí o to, čo vie a čo je zaujímavé, vlastne mu tak dáme pozvánku pre ďalšie uši. Poverení tajomstvom vieme niečo, čo iní nie, a tak môžeme upútať pozornosť a záujem, tomu tiež každý neodolá. Svojím spôsobom nás cudzí záujem o to, čo vieme, ospravedlňuje za vyzradenie. Ale len na prvý pohľad. Príde síce úľava, ale i výčitky, hlavne ak sa to dotyčný dozvie. Už nám nikdy nebude veriť. Stojí to za to? Dôvodom vyzradenia tajomstva je i nutkanie a skrytý nesúhlas s konaním iného človeka, chceme mu pomôcť, aby si voľačo uvedomil, ale nie vhodným spôsobom. Keď si nevieme rady, ako pomôcť, a vyzradíme tajomstvo, získame i ďalší pohľad na vec. To však ohrozí samotné priateľstvo, pretože dotyčný sa zveril nám a nie inému. Cesta do pekla je tak dláždená dobrým úmyslom. Chyba je hlavne v tom, že nájdeme zlého spovedníka, takého, ktorý nevie mlčať a nesie naše alebo iného tajomstvo ďalej. Ak nám však ktosi zverí tajomstvo s duchom kriminality, týrania a násilia, nemlčme, to by bolo hriechom i pre nás. Aj tajomstvá, ktoré odmietame vyzradiť a zveriť iným, môžu byť katastrofálne. V partnerských vzťahoch tiež dobre zvážme počet tajností, lebo ak ich je priveľa, ohrozujeme svoj vzťah v základoch. Nikto nechce žiť s nepriehľadnou hmlou… Partneri od seba žiadajú úplnú otvorenosť a dôveru a keď zistia, že sú oklamaní, cítia sa podvedení a sklamaní. Nejde len o tajomstvá typu flirt a nevera, ale i o partnerovu minulosť a najtajnejšie želania. Nikto nechce byť po čase nemilo prekvapený, ale zásadné veci by sme o sebe mali vedieť od začiatku. Robíme chybu v tom, že chceme podrobne preskúmať i partnerovu trinástu komnatu. Nechajme mu jeho súkromie a myšlienky. Skúmaním typu otázok „Na čo myslíš?“, ho vlastne nútime čosi si vymyslieť, keď nechce povedať pravdu. Súkromie všetci potrebujeme na psychickú pohodu, to je normálne. Môžeme ho uisťovať, že nám smie povedať všetko, ale je to naozaj tak? Vieme, že nie je nič, čo by mohlo s nami zahádzať? Chceme vedieť úplne všetko? Sú dobré a zlé tajomstvá. Dobré vzťahu prospievajú a zlé ho ničia. Ženy vraj tajomstvá neudržia. Voltaire povedal, že žena udrží len jedno tajomstvo, a to svoj vek. Ale muži tiež radi šíria klebety, to by ste sa čudovali! Žena si však oveľa ťažšie zachová cudzie tajomstvá, pretože má väčšiu potrebu sa slovne a emocio- nálne deliť s inými. Vlastne tak vyjadruje samú seba. Ak o problémoch hovorí, rieši ich. Hovorením o cudzích problémoch si nakoniec ujasňujeme tie vlastné.
Recommended To You
