ROZHOVOR

Rudolf Huliak: Banskobytrický región je miesto, kam patrím, kde som sa narodil, kde to milujem

rudolf-huliak-banskobytricky-region-je-miesto-kam-patrim-kde-som-sa-narodil-kde-to-milujem

Ako sa pozeráte na rozvoj turizmu v BB kraji v súčasnosti?

V oblasti rozvoja cestovného ruchu sa nerobí dosť. Človek má pocit, ako by kompetentní nemali urobený prieskum trhu a necielili na skupiny, na ktoré by cieliť mali. Napríklad, my vieme, že máme obrovské rezervy v oblasti marketingu smerom k nemecky hovoriacim turistom. Nemci, Švajčiari či Rakúšania k nám chodia iba v minimálnych počtoch. Pritom my máme čo ponúknuť. Počet turistov z nemecky hovoriacich krajín je hlboko pod dosiahnuteľným potenciálom. Z Nemecka k nám prichádza len 0,23 % výletníkov, zo susedného Rakúska len 0,99 % a aj tí väčšinou iba do Bratislavy. Zo Švajčiarska máme len 0,11 %. Prekážkou sú naše príliš vysoké ceny, slabý marketing, slabá orientácia na nemecky hovoriaceho zákazníka a nečinnosť v tejto oblasti. Je tu veľká medzera aj v oblasti školstva. Prečo túto problematiku nikto už dávno nevnímal a nepostaral sa o to, aby sme sa v našom kraji v školách viac venovali výuke nemeckého jazyka? Toto predsa župan v kompetencii má.

Čo by ste urobili pre rozvoj BB kraja ako župan?

V prvom rade by som pracoval na tom, čo mám v kompetencii. To znamená, v oblasti školstva by som podporil vyučovanie nemeckého jazyka v našom kraji v oveľa väčšom rozsahu. Rovnako tak by som podporil školy, kde sa vychovávajú pracovníci pre cestovný ruch, gastro školy a pod. Podporil by som výstavbu cyklotrás a agroturizmus. Toto je to, čo si u nás cudzinci radi pozrú. Na veľkomestá a mrakodrapy sa chodia pozerať inam. My vieme ponúknuť prírodu, hory, lesy, poskytnúť návrat ku koreňom. Okrem moderných a špičkových služieb poskytnime aj pohľad do minulosti, na tradície. To je pohladenie po duši. Ponúkajme folklór. Už dnes máme na čom stavať, máme napr. detvianske slávnosti. Župan vie vytvoriť tlak smerom k vedeniu štátu, aby sa cestovný ruch viac podporil. Veď dávno sa vie, kde je problém, vysoká DPH na cestovnom ruchu, neprajúca legislatíva. Už sa konečne župani spojme a vytvorme tlak na vedenie štátu, aby sa vytvorila legislatíva, ktorá služby v turizme zvýhodní.

Čo pre vás znamená BB región? Ako vnímate sociálno-materiálne nerovnosti medzi BA a BB krajom?

Banskobytrický región je miesto, kam patrím, kde som sa narodil, kde to milujem. Samozrejme, že vnímam nepomer v prístupe štátu k Bratislave a k nám. Pre politikov je všetko, čo je za Trnavou, diera. Nezaujíma ich to. A v turistickom ruchu je to mimoriadne cítiť. Vnímam to tak, že smerom do zahraničia sa propaguje iba Bratislava. Koniec koncov, vieme, že najviac turistov prúdi práve tam a to tiež, žiaľ, iba na jednodňové výlety. Niekde je očividne problém. Bratislava má 160 miliónové tržby z turizmu. Banskobystrický kraj iba žalostného 1,6 milióna. Sme najhorší z z celého Slovenska, zaostávame aj za východom. Pritom tu máme všetko, mesto zapísané v UNESCO, hrady, zámky, kúpele, hory, jaskyne. Takže, kde je problém? Nemáme čo ponúknuť? Máme. Štát týmto prístupom macochy škodí všetkým Slovákom. Slovensko dosahuje len 2 % príjmov Rakúska z cestovného ruchu. Všetci by sme sa mali lepšie, ak by sa to robilo dobre. Aj súčasné ohlasované kroky Ministerstva životného prostredia nesmerujú správnym smerom. Všetky projekty týkajúce sa rozvoja mäkkého turizmu skončili iba na papieri, minister neurobil nič. Zatiaľ jediné, o čom počúvame, je spoplatnenie vstupu do národných parkov. Ja to nepovažujem za dobrý nápad. Ak spoplatniť, tak len pre cudzincov a nie pre Slovákov. A získané peniaze investovať do mäkkého turizmu a infraštruktúry.

V čom je podľa vás BB kraj výnimočný a na čom sa dá stavať v budúcnosti?

Máme 4 národné parky a 4 chránené krajinné oblasti, vieme sa pochváliť hornatosťou, nádhernou prírodou, jaskyňami, dedinami, remeslami. Máme tu Badínsky prales, priehrady, vodné diela. Je tu krásna Banská Štiavnica – mesto zapísané v UNESCO. Nezabudnime na kúpele, Dudince, Kováčová, Sliač. Prečo tam nepríde viac turistov? V neposlednom rade – argoturistika, ovčiarstvo, farmárstvo, kone. Ľudí to ťahá naspäť k prírode a ku koreňom.


Rudolf Huliak: Médiá bažia po dohryzených obetiach, Budaj zlyhal

Rudolf Huliak zo Slovenskej poľovníckej komory sa vyjadril kriticky na adresu MŽP aj médií v nadväznosti na ďalší útok medveďa, a to na bežca vo Valčianskej doline. Minister Budaj sa v diskusnej relácii vyjadril, že problém s medveďmi neexistuje.

Ako sa pozeráte na ďalší útok medveďa vo Valči?

Pozerám sa na to ako na totálne odborné, morálne a politické zlyhanie Ministerstva životného prostredia a štátnej ochrany prírody. Koľko ešte bude treba zmrzačených ľudí, poprípade nedajboh mŕtvych, kým prestane byť z medveďa hnedého biologická zbraň na likvidáciu života na slovenskom vidieku?

Ako vnímate úlohu médií v týchto prípadoch?

Médiá, namiesto toho, aby pomohli vytvoriť tlak na riešenie otázky medveďa, bažia po senzáciách, po dohryzených obetiach, dokonca asi aj po obetiach na životoch. Niekedy mám pocit, že médiám by najviac vyhovovalo, keby medvede vraždili každý deň jedného občana. Pokiaľ sa médiá neobrátia na stranu ľudí, na stranu človeka ako takého a naďalej budú podporovať tieto nezmyselné ekologické a environmentálne nezmysly, nikdy nedôjde k správnemu riešeniu v otázke medvedej populácie.

Kto ponesie zodpovednosť za tieto tragédie a strety s medveďom a aké je východisko?

Zodpovednosť v našom rozvrátenom právnom štáte neponesie nikto. Pritom riešenie je jednoduché. Na odporúčanie našej zo zákona vytvorenej odbornej organizácie, by životné prostredie malo požiadať o otvorenie Natury 2000 a preklasifikovať medveďa zo 4. stupňa do stupňa piateho. Tu by už mohla byť medvedia populácia poľovnícky riadne obhospodarovaná. Pokiaľ na Slovensku nedôjde k výraznému zásahu do medvedej populácie a nedostaneme sa späť na jarné kmeňové stavy medveďov, také aké sme mali na úrovni 90. rokov minulého storočia, nemáme šancu zabrániť jeho ďalšiemu premnoženiu. Dôjde k mrzačeniu a úmrtiam ďalších našich občanov. Medvedia populácia, na základe pozorovaní, výpočtov a biologických faktorov, sa každé 3 roky zdvojnásobuje. V roku 2014 bolo všetkými zainteresovanými stranami uznaných na Slovensku 1256 kusov medveďa hnedého. Dnes, pri pomere pohlavia 2:3 v prospech medvedice a berúc do úvahy, že medvedica vrhá naraz 3-4 mladé, môžeme bez preháňania vyhlásiť, že na Slovensku máme medvediu populáciu o počte 3-4 tisíc kusov. Hádam si viete dobre predstaviť, v akej sme situácii, vzhľadom na to, že  prirodzený biotop medveďa hnedého pri jeho pôvodnom teritoriálnom výskyte, sa počítal na 1 ks na 3000 hektárov. Dnes sme na čísle 1 ks na 100 hektárov.

Rudolf Huliak je kandidátom na post predsedu BBSK do jesenných komunálnych volieb. Zároveň je predsedom strany Národná koalícia, ktorú pred rokmi zakladali odídenci z HZDS a SNS, sa dnes prezentuje ako konzervatívna strana. Strana i samotný Huliak sa napríklad výrazne vymedzuje proti vláde v súvislosti s podporou Ukrajiny vo vojnovom konflikte s Ruskom, v súvislosti s EÚ hovorí o „enviroaktivistických šialencoch“.

Rudolf Huliak je člen prezídia Slovenskej poľovníckej komory a člen prezídia Slovenského poľovníckeho zväzu. Ostro vystupoval voči reforme národných parkov z dielne MŽP, kritizuje ministra Budaja za nečinnosť a nekoncepčnosť pri riešení situácie s premnoženými medveďmi na Slovensku.

Share